Kanadské právo - Federalizmus a Ústava

I. Kanadský federalizmus

Kanada sa skladá z 10 provincií a 3 teritórií, ktoré disponujú značnou nezávislosťou. Kanada je federálny štát s charakteristickou organizačnou štruktúrou, v ktorej si federácia a jej členské štáty nie sú navzájom podriadené. Na rozdiel od unitárnych systémov, v ktorých sa štátna moc koncentruje v rukách jednej vládnej autority, vo federálnych štátoch sa vládna moc delí medzi centrálnu federálnu vládu a vlády členských státov (provincie a teritóriá). Okruhy politickej zodpovednosti sú vymedzené v ústave.

II. Výhody federalizmu

Medzi hlavné argumenty v prospech federálneho štátneho usporiadania patria predovšetkým (i) obmedzenie politickej moci a (ii) ochrana menšín. Rozdelenie politickej moci otvára cestu väčšej politickej angažovanosti a intenzívnejšiemu vplývaniu na vládne procesy. Ochrana menším sa vzťahuje predovšetkým na menšiny z pohľadu federácie, ktoré však tvoria väčšinu na úrovni jednotlivých členských štátov. Federalizmus sa takýmto spôsobom prostredníctvom decentralizácie snaží dosiahnuť integráciu týchto menšín a tým prekonať niektoré ťažkosti spojené so značnou záujmovou diverzitou.

III. Kanada - rozdelenie zákonodárnych právomocí medzi federáciu a členské štáty

Kanadská ústava poskytuje zákonodárne právomoci nielen federácií, ale aj jednotlivým členským štátom. Je dôležité zdôrazniť, že legislatívna právomoc provincií a teritorií nie je odvodená od právomoci federálneho parlamentu a nemôže ním byť menená alebo ináč kontrolovaná. Taká kontrola existuje len vo vzťahu legislatívnych orgánov jednotlivých provincií voči obecným resp. mestským zastupiteľstvám ("Municipal governments"), ktorých právomoc je len odvodená. Napríklad právomoci mestského zastupiteľstva mesta Toronto sú odvodené a podriadené moci provincie Ontario.

Federalizmus má hlboký dopad na kanadskú politiku a zákonodárstvo. Z právneho hľadiska toto usporiadanie právomocí vedie predovšetkým k právnemu pluralizmu, ktorý je potrebné mať na pamäti pri každej aplikácií kanadského práva.

IV. História kanadského federalizmu

V roku 1867 Kanada prijala ústavu s názvom "British North America Act, 1867", ktorý je tiež známy pod názvom "Constitutional Act, 1867". Zabezpečením rovnoprávnosti provincí s centrálnou vládou bol v krajine zavedený federalizmus.

V čase prijatie ústavy niektoré provincie uprednostňovali legislatívnu úniu, ktorá by umožnila jednému parlamentu prijímať zákony s pôsobnosťou pre všetky provincie. Tento koncept presadzovaný anglicky hovoriacou protestantskou väčšinou bol neakceptovateľný pre provinciu Dolná Kanada ("Lower Quebec") a pre provincie na pobreží Atlantiku ("Maritime provinces"), ktoré sa obávali, že by táto forma usporiadania mohla ohroziť ich kultúrne a právne tradície. Federácia bola napokon kompromisom, ktorý zabezpečil ekonomickú a vojenskú jednotu Kanady a zároveň provinciám poskytol zákonodárne právomoci v oblastiach ako napr. občianskeho alebo policajného práva. Okrem iného majú provincie tiež nezávislé súdnictvo, zdravotníctvo a školstvo.

V súvislosti so zákonodarstvom stojí za to dať do pozornosti skutočnosť, že zmeny kanadskej ústavy boli schvaľované britským parlamentom až do roku 1982. V tomto roku bol prijatý dodatok ústavy s názvom "the Constitution Act, 1982", ktorý ustanovil čisto kanadské pozmeňovacie konanie a zároveň rozšíril ústavu o Chartu práv a slobôd, ktorá mala priamy účinok na celú federálnu a provinčnú legislatívu.

Otázky o kanadskom práve

Kontaktujte Polten & Associates a spojte sa so slovensky a česky hovoriacim právnikom v Toronte (Ontario) na telefónnom čísle          416-601-6802 , ak voláte z Toronta, alebo bezplatne na čísle 1-866-322-6521.