Kanadské rozvodové právo - Rozvod v Kanade

Rozvod a príslušnosť kanadského súdu

Pri rozvodoch je prvoradé stanovenie príslušnosti súdu prijať žiadosť o rozvod. Táto téma sa spravuje právom krajiny, kde sa žiadosť podáva.

Podľa § 3 ods.1 federálneho kanadského zákona o rozvodoch ("Divorce Act"), kanadské súdy sú príslušné vydať rozhodnutie o rozvode, pokiaľ jeden z manželov býval v Kanade resp. v danej provincií aspoň jeden rok pred podaním žiadosti o rozvod. Ak manželia bývajú v rôznych kanadských provinciách, príslušným súdom je ten súd, ktorý prijal žiadosť o rozvod ako prvý.

Čo sa stane ak je žiadosť o rozvod podaná kanadskému súdu a zároveň súdu mimo územia Kanady? V tomto prípade je princíp priority len jedným z faktorov, ktorý musí byť vzatý do úvahy. Ďalšie faktory, ktoré je potrebné zohladniť je vhodnosť daného súdu, dohoda o príslušnosti a mieste pobytu manželov. Ak sú kanadský a zahraničný súd oba príslušné pre rozhodnutie o rozvode manželstva, navrhovateľ si musí zvážiť všetky výhody a nevýhody postupu pred jednotlivými súdmi. Nevyhnutné je podrobne zvážiť, ktoré aplikovateľné hmotné právo je pre navrhovateľa priaznivé, výšku súdnych poplatkov a takisto výšku nákladov právneho zastúpenia.

Hmotné právo

Po výbere príslušného súdu je nevyhnutné sa vysporiadať s otázkou aplikovateľného hmotného práva. Zákon o rozvodoch neobsahuje ustanovenia o práve, ktorým by sa rozvody mali spravovať. Odpoveď na túto otázku je obsiahnutá v pravidlách common law resp. v rozhodnutiach súdov a tie odkazujú na právo tej krajiny, v ktorej majú účastníci konania svoje trvalé bydlisko.

Zákon o rozvodoch, ktorý je federálnym zákonom, majetkové vzťahy manželov neupravuje. Majetkové vzťahy manželov totiž spadajú do právomoci provincií. V Ontáriu sú v tomto smere relevantné ustanovenia zákona o rodine ("Family Law Act"), ktoré hovoria, že na majetkové práva manželov sa vzťahuje právo miesta, kde mali manželia posledné spoločné miesto pobytu ("habitual residence"). Týmto sa rozumie miesto, kde manžel a manželka naposledy spolu bývali a kde viedli spoločný rodinný život. Je zrejmé, že rozhodujúcimi faktormi sú v týchto prípadoch okolnosti daného prípadu.

Podmienky rozvodu

Podmienkou rozvodu manželstva je rozpad manželstva v zmysle § 8 ods.1 zákona o rozvodoch. Rozpad manželstva sa považuje za daný, ak manželia pred podaním žiadoti žili aspoň 1 rok oddelene. Žiadosť môže byť podaná aj pred uplynutím tejto lehoty, ale manželstvo nebude rozvedené skôr než uplynie spomínaná jednoročná lehota.

Žiť fyzicky oddelene je podmienkou rozvodu, ktorá je splnená, ak sa jeden z manželov odsťahuje. Hoci je to dôkazne náročnejšie, splnenie tejto podmienky je možné aj keď manželia žijú pod jednou strechou. Predpokladom je vedenie samostatného slobodného života, čo sa súdmi posudzuje jednotlivo s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Súdy môžu zobrať do úvahy predovšetkým nasledovné okolnosti: obývanie rovnakej spálne, sexuálny styk, komunikácia medzi manželmi, spoločné stravovanie, údržba domácnosti a iné spoločné aktivity. Manželia sa môžu počas tejto doby pokúsiť o uzmierenie a bývať v jednej domácnosti počas maximálne 90 dní, na ktoré súd pri rozvode nebude prihliadať.

Vyššie uvedená doba nemusí byť dodržaná ak sa odporca dopustil cudzoložstva alebo ak sa na navrhovateľovi dopúšťal takého fyzického a mentálneho násilia, ktoré by učinilo ďalšie spolunažívanie nemožným. V zmysle zákona sa tejto výnimky môže domáhať len obeť a nie previnilec.

Špeciálne prípady

Napriek cudzoložstvu a násiliu, súd manželstvo nerozvedie, pokiaľ existuje jedna z nasledovných prekážok: kolúzia, tolerancia a odpustenie, alebo absencia primeranej dohody o platení výživného.

Kolúzia je definovaná ako tajná dohoda manželov o falšovaní alebo zatajení dôkazov s úmyslom klamať súd. Výslovne zakázané sú dohody o odlúčení, dohody o finančnej podpore, rozdelení majetku alebo starostlivosti o deti.

Rozvody z dôvodov cudzoložstva alebo krutého zaobchádzania nie sú prípustné, pokiaľ navrhovateľ s konaním odporcu a s vedomím všetkých okolností vopred súhlasil alebo toto konanie druhému manželovi s úmyslom uzmierenia odpustil.

Ak je to v záujme verejného poriadku, súd manželstvo rozvedie aj napriek súhlasu a odpusteniu.

O tom, či bola medzi manželmi uzavretá primeraná dohoda o platení výživného rozhoduje súd jednotlivo.

Manželské výživné

Manželské výživné je nárokovateľné za obdobie pred a počas rozvodu. Manželské výživné sa v období, v ktorom manželia žijú oddelene, spravuje ontaríjskym zákonom o rodine ("Family Law Act"). Momentom podania žiadosti o rozvod sa téma manželského výživného spravuje federálnym zákonom o rozvode ("Divorce Act"). Manželské výživné sa poskytuje, ak je jeden z manželov v núdzi, ktorá si túto podporu vyžaduje a druhý manžel je schopný ju poskytnúť. Súd zoberie do úvahy finančné možnosti povinného manžela, potreby druhého manžela a ďalšie okolnosti vrátane dĺžky manželstva, rozdelenie úloh počas manželstva a predchádzajúce súdne rozhodnutia a dohody manželov. Na prípadné neprípustné správanie manžela, ktorý si manželské výživné nárokuje, súd neprihliada.

Výživné na deti má vždy prednosť pred manželským výživným.

Pri rozhodovaní o výške manželského výživného pre obdobie po rozvode súdy zohľadnujú faktory uvedené v §15.2 ods.6 zákon o rozvode:

  • ekonomické výhody a nevýhody vstupu do manželstva a rozvodu,
  • rozdelenie finančných dopadov spôspbemných starostlivosťou o dieťa ( nad súdom stanovenú mieru výživného na deti ),
  • finančné ťažkosti vyplývajúce z rozvratu manželstva,
  • podpora ekonomickej samostatnosti manželov.

Žiadny z týchto faktorov nemá prednosť pred ostatnými. Dĺžka a výška manželského výživného závisí od uváženia súdov, v dôsledku čoho bolo vydaných množstvo rôznych rozhodnutí. V úmysle zjednotiť rozhodovanie súdov spísali kanadské univerzity "pravidlá pre rozhodovanie o manželskom výživnom" ("Spousal Support Advisory Guidelines"), ktoré by mali súdom pomôcť pri ich každodennej práci.Tieto pravidlá však nie sú záväzné.

Výpočet manželského výživného v rámci vyššie uvedených pravidiel rozlišuje medzi bezdetnými manželstvami a manželstvami s deťmi. Zmyslom vzorcov na výpočet manželského výživného nie presný výsledok resp. stanovenie presnej dĺžky a výšky manželského výživného. Ich zmyslom je poskytnúť súdu orientačnú sumu s hornou a dolnou hranicou, pričom presná suma sa stanoví po zohľadnení ostatných okolností vrátane vzdelania, schopností a pracovných skúseností nárokujúceho manžela, veku a potrieb spoločných detí.

Vysporiadanie majetku manželov

Vysporiadanie majetku manželov sa spravuje právom príslušnej provincie. V nasledovnom sa budeme venovať majetkovému právu manželov v provincií Ontário, ktoré je upravené v zákone o rodine ("Family Law Act").

Zákon o rodine nepozná bezpodielové spoluvlastníctvo, z čoho vyplýva, že majetok oboch manželov zostáva oddelený. Manželia však môžu nadobudnúť tzv. spoločnú držbu ("joint tenancy"). Majetkové vzťahy manželov je tiež môžné modifikovať manželskou zmluvou ("marriage contract").

Vo všeobecnosti si pri rozvrate manželstva zachová každý z manželov svoje vlastnícke práva. Vo vzťahu k majetku, ktorý manželia nadobudli počas manželstva, sa následne vykoná majetkové vyrovnanie ("equalization"). Podľa  §5 ods.1 zákona o rodine má manžel, ktorého hodnota majetku je nižšia, právo požadovať vyplatenie polky zo sumy tvoriacej rozdiel hodnôt majetkov oboch manželov. Špeciálna výnimka sa týka spoločného manželského domu ("matrimonial home").

Čistá hodnota majetku manžela v rozhodný deň (spravidla deň odlúčenia) pozostáva z jeho majetku po odčítaní:

  • dlhov a iných pasív ( vrátane daní vzťahujúcich sa na daný majetok ),
  • hodnoty majetku, ktorú manžel vlastnil v deň uzatvorenia manželstva,
  • významných investícií do manželského domu.

Za majetok manžela sa nepovažuje:

  • majetok, ktorý bol nadobudnutý ako dar alebo dedičstvo od tretej osoby po uzatvorení manželstva,
  • príjem z vyššie uvedeného majetku, pokiaľ poručiteľ tohto majetku daný príjem výslovne vylúčil z čistého majetku manžela,
  • náhrada škody a nároky na náhradu škody za poškodenie na zdraví, nervový šok alebo psychické utrpenie,
  • výnosy zo životného poistenia, ktoré sa vyplácajú v prípade smrti poisteného,
  • majetok manžela, ktorého pôvod sa dá odvodiť od jeho vyššie uvedeného majetku,
  • majetok, ktorý bol dohodou manželou ("domestic contract") vylúčený z čistého majetku manžela,
  • penzia v zmysle kanadského "Canadian Pension Plan

Majetok v spoločnej držbe manželov ("jointly owned property") sa považuje za súčasť majetku oboch manželov.

Pokiaľ je majetok manžela záporný, na hodnotu tohto majetku sa nahliada akoby sa rovnala nule.

Manžel, ktorého hodnota majetku je nižšia, má právo žiadať polku zo sumy tvoriacej rozdiel hodnôt majetkov oboch manželov. Ako tomu často v Kanade býva, je na voľnom uvážení súdu, či manželovi prizná sumu, ktorá je nižšia alebo vyššia než spomínaná polka rozdielu hodnôt majetkov manželov. Často sa to stáva v prípadoch, kde jeden z manželov zámerne zredukuje výšku svojho majetku, aby dosiahol vyššie vyrovnanie.

Špeciálne pravidlo sa vzťahuje na manželský dom, ktorým môže byť dom aj byt. Vo všeobenosti má každý z manželov nárok na polku jeho hodnoty bez ohľadu na to, kto je majiteľom alebo kto koľko prispel na jeho kúpu.

Vyrovnanie penzíjnych nárokov

Súd sa v rámci rozvodu musí tiež vysporiadať s otázkou vyrovnania penzíjnych nárokov. Základným princípom v tomto ohľade je rovnosť hodnoty zamestnania a práce v domácnosti. Rozdelenie manželských funkcií, ktoré by viedlo k nerovnováhe penzíjnych nárokov, je v zmysle zákona potrebné odstrániť. Vo všeobecnosti sa výška nároku na penziu stanovuje na základe počtu kreditov nadobudnutých v zmysle zákona "Canadian Pension Plan". Pri rozvode sa všetky počas manželstva nadobudnuté kredity zrátajú a rozdelia na dve rovnaké polovice ("credit splitting").

Z uvedeného pravidla existuje množstvo výnimiek. Taktiež existuje paralelná úprava obsiahnutá v provinčnnom zákone o rodine.

Uznanie zahraničných rozhodnutí o rozvode manželstva

V zásade Kanada uzná rozhodnutie o rozvode manželstva vydané v zahraničí. Predpokladom je, že jeden z manželov býval v dotyčnej krajine aspoň jeden rok pred jej vydaním rozhodnutia o rozvode.

Dôležité faktory s pozitívnym dopadom na konanie o uznaní zahraničného rozhodnutia o rozvode manželstva pred kanadským súdom:

  • príslušnosť orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola založená na základe miesta bydliska manželov,
  • rozhodnutie o rozvode manželstva je uznané na základe práva miesta bydliska manželov,
  • princípy príslušnosti zodpovedajú princípom súdnej príslušnosti kanadského rozvodového práva,
  • okolnosti prípadu by založili príslušnosť kanadského súdu, pokiaľ by sa prípad odohrával v Kanade,
  • existuje významné spojenie medzi krajinou, kde bol rozvod vykonaný, a navrhovateľom alebo odporcom,
  • rozhodnutie o rozvode manželstva by bolo uznané v krajine, s ktorou má navrhovateľ alebo odporca významné spojenie.

Uznanie rozhodnutia o rozvode neznamená, že sa automaticky uznávajú rozhodnutia v súvisiacich otázkach.

Záver

Informácie uvedené vyššie predstavujú základný prehľad rozvodového práva v Ontáriu, ktorý nemôže nahradiť riadne právne poradenstvo.

Otázky o kanadskom dedičskom práve

Kontaktujte Polten & Associates a spojte sa so slovensky a česky hovoriacim právnikom v Toronte (Ontário) na telefónnom čísle          416-601-6802, ak voláte z Toronta, alebo bezplatne na čísle 1-866-322-6521.